Popis
Tis, ktorý dorastá 10 - 20 metrov výšky a 17 metrov šírky. Domovinou tohto, v prírode prísne chráneného, druhu je Európa. Severnou hranicou výskytu je Nórsko, južnou severná Afrika, východnú hranicu tvorí Malá Ázia, Sýria a Kaukaz. Tento treťohorný relikt napriek všetkej snahe o jeho ochranu a záchranu z prírody neustále mizne a jeho počty sa v prírode znižujú. V prírode sa vyskytuje tis najmä vo stromovitej forme, v záhradách sa využívajú v len kríky. Má červenkastú kôru, ktorá má tendenciu sa lúpať v plátoch. Ihličie je tmavo zelené, na vetvičkách dvojradovo usporiadané. Tis je dvojdomá rastlina. Červené bobuľky sú samičie šišky a sú jedinou nejedovatou časťou tejto dreviny (okrem semena vnútri). Tis obsahuje taxin, ktorý je jedovatý. Tisy sú dlhoveké stromy, dožívajú sa 300 až 2 000 rokov, niekedy aj viac. Majú veľa spiacich púčikov a preto dobre reagujú na strih a tvarovanie. Drevo tisu je veľmi tvrdé, ťažké, odolné a pružné, používalo sa hlavne na výrobu lukov a nábytku - dobre sa leštil a moril. V dnešnej dobe sa pre vzácnosť druhu drevo už nevyužíva. V záhradách sa tis používa do strihaných živých plotov. Je naším najtmavším ihličnanom a dobre znáša zatienenie. Vyžaduje humóznu, stredne vlhkú pôdu. Dokáže sa prispôsobiť takmer akýmkoľvek pôdnym podmienkam. Je vhodný do akýchkoľvek záhrad a parkov, jeho veľkosť sa dá dobre korigovať strihom. Mrazuvzdorný do -23,3 ° C. Tis je opradený povesťami, oddávna je považovaný za strom regenerácie. Keď hlavný kmeň zostarne, následne obrastie mladými zelenými výhonkami. Preto bol vždy sadený na cintorínoch a tradovalo sa, že korene týchto cintorínskych tisov siahajú až k ústam nebožtíkov a napájajú ich životom. Írska povesť Noise a Deir rozpráva o nenaplnenej láske milencov, ktorých rodiny nepriali obom šťastie a radšej ich zabili. Aby sa milenci nemohli stretnúť ani v posmrtnom živote, neprajníci prebodli ich telá tisovými kolmi. Ich láska však prekonala všetko. Koly obrástli mladými vetvičkami, vyrástli z nich krásne a vysoké stromy a vo vetvách sa pevne preplietli. Tak skončili Noise a Deir vo večnom objatí. Kelti taktiež svoje svätyne umiestňovali do tisových hájov.
