Popis
Opadavý strom alebo väčší ker pôvodom z východnej Ázie.. Patrí do čeľade simarubovitých (Simaroubaceae) a vyniká najmä svojou horkou chuťou, ktorá súvisí s jeho tradičným využitím v prírodnej medicíne.
Dorastá do výšky 6 až 10 metrov a má priamy kmeň s rozložitou korunou. Listy sú až 30 cm dlhé, so 7–13 oválnymi lístkami, ktoré na jeseň získavajú žlté, ružové až oranžové sfarbenie. Kvety sú drobné, zelenožlté a objavujú sa v máji až júni. Plodom sú malé tmavé kôstkovice, ktoré môžu pretrvávať na vetvách aj do zimy.
Picrasma je veľmi dobre prispôsobená miernej klíme a je plne mrazuvzdorná aj v podmienkach strednej Európy. Najlepšie sa jej darí na slnečnom až polotienistom stanovisku s hlbšou, živnou, mierne kyslou až neutrálnou pôdou, ale nesvedčí jej dlhodobé premokrenie ani extrémne sucho.
Značný záujem sa naďalej týka liečivých vlastností kvázinoidov, obsiahnutých v Picrasma quassioides, ako protirakovinových liekov, pre ich antibakteriálne a insekticídne vlastnosti a ako ochucovadlá a dokonca aj ako náhrada chmeľu pri výrobe piva. Z atraktívneho dreva tohto druhu sa vyrába drobný riad a šperky.
Významnú úlohu zohráva horkoň v tradičnej ázijskej medicíne, predovšetkým čínskej a japonskej. Kôra a drevo stromu obsahujú intenzívne horké látky – najmä quassin a neoquassin – ktoré majú preukázateľné antiparazitárne, protizápalové a antimikrobiálne účinky. Využívajú sa najmä ako prírodný prostriedok proti črevným parazitom, na zlepšenie trávenia a ako tonikum. V Japonsku sa horký extrakt z kôry používa aj ako prírodný insekticíd, napríklad proti voškám či húsenicam, s výhodou, že je netoxický pre človeka. V záhradnej tvorbe je horkoň skôr raritou, ale vďaka svojmu vzhľadu a jesennému sfarbeniu môže poslúžiť ako zaujímavý solitér alebo súčasť výsadieb v zbierkach liečivých a netradičných drevín.
